Škótsky teriér je pod drôtovitou srsťou, ktorá je odolná proti poveternostným vplyvom, malý, kompaktný pes, zároveň však pevne stavaný. Výrazné obočie, brada a fúzy v kombinácii s ostro zašpicatenými ušami dodávajú tomuto teriérovi ostražitý, vecný vzhľad.
Pri škótskom teriérovi sa môže vyskytnúť: – Luxácia jabĺčka. – Von Willebrandova choroba, čo je dedičná porucha zrážavosti krvi, ktorá môže viesť k nekontrolovanému krvácaniu. – Scottie cramp, čo je dedičná porucha, ktorá spôsobuje dočasné kŕče svalov na nohách.
Škótske teriéry sú často opisované ako odvážne, s levím srdcom, verné a vážne, ale tiež ako mrzuté, odmerané a rezervované. I keď je dnes škótsky teriér predovšetkým spoločenský a výstavný pes, je to do značnej miery teriér so všetkou divokosťou a nezávislým duchom, ktorý by sa dal očakávať. Pri láskavom, trpezlivom výcviku a motivácii môže byť škót veselým, verným a láskyplným rodinným priateľom tým, s ktorými žije a ktorých dobre pozná, nečakajte však, že bude vrelý a priateľský k cudzím ľuďom.
I keď je škótsky teriér známy od roku 1879, mal niekoľko predošlých názvov vrátane aberdeen teriéra, tvrdého škótskeho teriéra a drôtosrstého teriéra. Škótsky teriér, ktorý pochádza z prapôvodného highlandského teriéra a je úzko príbuzný s west highlandským bielym teriérom, bol pracovným psom vyšľachteným na to, aby si v teréne poradil s akoukoľvek škodnou. Vďaka krátkym nohám, silnej stavbe tela a tvrdej srsti boli v tejto role vynikajúce.
Škótske teriéry sú veľmi prispôsobivé, čo sa týka ich fyzických nárokov, ale vyžadujú si rovnováhu medzi psychickým a fyzickým cvičením. Ide o chytré a bystré plemeno, ktoré si užije pachové hry a riešenie problémov, rovnako ako prechádzky všetkých dĺžok, len čo je raz fit, ale potrebuje aspoň hodinu denne.
Pokiaľ máte skúsenosti s teriérmi a chcete čeliť výzve prinútiť tieto nezávisle mysliace psy, aby s vami spolupracovali, môže byť škótsky teriér pre vás ideálny. I keď sú malé, sú neuveriteľne mohutné, a preto sa hodia pre pomerne zdatných a aktívnych majiteľov, a budú tiež potrebovať domácu starostlivosť. Škóty majú oheň a šmrnc psov omnoho väčších, než v skutočnosti sú, takže by mali byť cvičené, akoby to bol veľký pes, ale s citom. Toto plemeno nemajú radi všetci (či už ľudia, alebo psy), preto je dôležité mať pod kontrolou, s kým sa váš pes stretáva. Hodí sa skôr do domácností bez detí alebo k starším, rozumným dospievajúcimi ľuďom.
Malé psy majú rýchly metabolizmus a energiu spaľujú vysokou rýchlosťou. Majú však malý žalúdok, preto musia jesť menšie porcie, ale častejšie. Krmivá pre malé plemená sú špeciálne navrhnuté so zodpovedajúcim množstvom dôležitých živín, a menšia veľkosť granúl vyhovuje malej papuli a tiež podporuje žuvanie a tým zlepšuje trávenie.
Aby si škótsky teriér zachoval tvrdú srsť odolnú proti poveternostným vplyvom, musí sa trikrát až štyrikrát ročne ručne trimovať. To sa môžete naučiť sami alebo využiť služby psích salónov. Ich nohy, hlava a telo sa môžu strihať. Úprava tváre a brady a kontrola cudzích telies medzi prstami a na hrudi by sa mala robiť denne, zvyšok tela niekoľkokrát týždenne.
Škótsky teriér, ktorý je vychovávaný vľúdne a s rešpektom k deťom, môže byť dobrým rodinným psom, nemá však sklony k vrelému zdraveniu cudzích ľudí, takže bude potrebovať čas a trpezlivosť, ak bude požiadaný, aby do svojej sociálnej skupiny prijal nových ľudí. I keď sú psy považované za vhodných domácich maznáčikov k deťom, treba ich naučiť vzájomnému rešpektu. Napriek tomu by psy a malé deti nikdy nemali zostávať samy bez dohľadu dospelej osoby.
