Jazvečík (hladkosrstý) je stredne veľký pes na krátkych nohách, ktorý meria asi 35 cm a v dospelosti váži asi 9 – 12 kg. Srsť je krátka, hustá a hladká, v širokej škále farieb, ale nie všetky sú akceptované FCI.
Najčastejšie zdravotné problémy jazvečíkov súvisia s ich telesnou stavbou – kvôli dlhému telu a krátkym nohám sú náchylnejšie na ochorenia chrbtice a kĺbov. Ďalej sa pri nich môže vyskytnúť:
– Prolaps medzistavcovej platničky, čo vyvoláva tlak na nervy v mieche, spôsobuje bolesti chrbta a slabosť a môže viest k paralýze končatín.
– Uhlová deformácia končatín, ktorá je spôsobená asynchrónnym rastom páru kostí, ktoré sa zdajú vybočené alebo otočené a môžu mať za následok bolesť a krívanie.
– Cushingov syndróm, pri ktorom sa produkuje príliš mnoho prirodzeného steroidného hormónu (nazývaného kortizol), čo vedie k príznakom, ako je nadmerné pitie a únava.
– Ochorenie mitrálnej chlopne, čo je stav, keď srdcové chlopne ochorejú a nefungujú správne.
– Keratoconjunctivitis sicca (suché oko), čo je bolestivý stav, keď slzná žľaza prestáva správne fungovať.
Dostupné testy:
– Skríning dedičných chorôb a vzhľadových znakov psa.
Jazvečík je odvážny a statočný pes so živou povahou a charakterom. Jazvečík si stále zachováva nezávislú a niekedy zdanlivo tvrdohlavú povahu, ale je tiež známy svojou vernosťou a dobrou povahou. Výborne sledujú pach v prírode, ale takisto sú láskyplnými a k ľuďom priateľskými domácimi psami. Nemalo by nás prekvapiť, že jazvečík má rád zvuk vlastného hlasu, keď si uvedomíme, na aký účel bol predkami predurčený!
Jazvečíky pochádzajú z 15. storočia z Nemecka a do Británie sa dostali s princom Albertom. Krátke nohy jazvečíkom umožňovali prenasledovať jazvece a podobné zvieratá pod zemou a potom hlasitým štekotom upozorňovali lovcov na ich polohu. V 19. storočí sa tešili obľube po celej Británii a Amerike, aj keď počas prvej svetovej vojny stratili kvôli svojmu germánskemu pôvodu priazeň. Dnes je jazvečík opäť obľúbeným rodinným maznáčikom a hladká srsť je zo všetkých typov srsti najmenej náročná na údržbu.
Tento pes potrebuje minimálne pol hodiny pohybu denne. Kým ho pustíte z vôdzky, uistite sa, že spoľahlivo reaguje na privolanie, pretože jeho lovecké inštinkty ho môžu dohnať k úteku pri prenasledovaní pachu alebo koristi. Majte na pamäti, že jazvečíky boli vyšľachtené na norovanie a môžu sa prehrabávať pod rôznymi typmi oplotenia, preto skontrolujte zabezpečenie svojej záhrady.
Hladkosrstý jazvečík bude vyhovovať tým, ktorí preferujú čistotného psa, ktorého krátka srsť vyžaduje iba občasnú úpravu psou rukavicou a utretie po každej prechádzke. Musíte byť schopní tohto malého, ale prekvapivo mohutného psa občas zdvihnúť cez prekážky, ale inak sú veľmi aktívne a schopné! Toto plemeno nezvláda dobre schody a najlepšie sa hodí do nízkopodlažného bytu.
Strava vášho psa musí mať vyvážený obsah všetkých hlavných živín vrátane stáleho prísunu čerstvej vody. Je dôležité pravidelne kontrolovať telesnú kondíciu, aby ste udržali svojho psa vo forme, a nezabudnite ho kŕmiť aspoň dvakrát denne a v súlade s pokynmi uvedenými na konkrétnom krmive. Pri jazvečíkoch je zvlášť dôležité strážiť nadváhu, pretože by mohla zaťažovať jeho chrbát.
Hladká srsť je nenáročná na údržbu a obvykle postačí ju raz až dvakrát týždenne vykefovať alebo upraviť psou rukavicou, aby sa odstránila uvoľnená/odumretá srsť. Keďže je nízko pri zemi, môže si pri behaní v teréne ľahko poškriabať/porezať nohy a brucho, preto ho vždy po návrate domov prezrite. Pravidelne kontrolujte uši a labky a buďte opatrní, keď ho dvíhate do vane.
Jazvečík môže byť dobrým rodinným psom so staršími (alebo rozumnými a skúsenými) deťmi alebo v rodinách bez detí. I keď sa pes všeobecne považuje za vhodného domáceho maznáčika k deťom, vždy treba naučiť deti a psy spolu vychádzať a rešpektovať sa. Aj napriek tomu by však nikdy nemali zostať spolu osamote a dospelí by mali dohliadať na ich vzájomné interakcie.
I keď nejde o veľkého psa, kvôli jeho dlhému chrbtu treba zaistiť schodíky a rampy, aby neskákal na nábytok alebo z neho. Takisto by nemal pravidelne chodiť po schodoch, preto je vhodnejší do nízkopodlažných bytov a prízemných domov. Uspokojí ho malá až stredne veľká záhrada, pokiaľ mu budú dopriate aj rozmanité prechádzky.
Jazvečík nie je ideálnym psom pre tých, ktorí majú výcvik ako koníček, ale je schopný naučiť sa všetkým základom vrátane chôdze na voľnej vôdzke, pokojného usadenia a primeranej úrovne privolania. Je to priateľský pes (aj keď niektoré menej), napriek tomu by mal byť od útleho veku dobre socializovaný s ľuďmi a inými zvieratami.
