Anatolský ovčiak je mohutne stavaný typ mastifa so širokou ťažkou hlavou a krátkou hustou srsťou, ktorá ho chráni pred extrémnymi poveternostnými podmienkami. Povolené sú všetky farby srsti, môže mať výraznú čiernu masku, ale aj nemusí.
Všeobecne zdravé plemeno, veľmi odolné, pri ktorom sa však môže vyskytnúť:
– Dysplázia bedrových kĺbov.
– Dilatácia žalúdka a volvulus.
– Entropium, čo je bolestivý stav oka, keď sa viečka stáčajú dovnútra.
K rodine a ďalším ľuďom, ktorých dobre pozná, je anatolský ovčiak lojálny a priateľský, toto plemeno si však zachováva svoju pracovnú povahu, je podozrievavé k cudzím ľuďom a veľmi rýchlo reaguje na akúkoľvek situáciu, ktorú vníma ako hrozbu. Ako strážca stáda sa anatolský ovčiak rozhoduje sám na základe vlastného uváženia než na popud majiteľa, súžitie s ním ako domácim maznáčikom teda nemusí byť jednoduché a vyžaduje si veľkú mieru opatrnosti a vedenia.
Prinajmenšom dve hodiny denne, rozdelené do dvoch prechádzok, anatolského psa uspokoja, ale ďalší čas by mal byť venovaný interaktívnemu výcviku a hrám na riešenie hádaniek, pri ktorých spolupracuje so svojím majiteľom. Prospeje mu aj behanie mimo vôdzky, ale vzhľadom na veľkosť tohto plemena by sa kondícia mala budovať pomaly, kým nedosiahne dospelosť. A kvôli ich podozrievavosti voči cudzím – ľuďom aj psom – používajte na cvičenie bez vôdzky bezpečné, izolované, ideálne súkromné miesto!
Najlepšie sa hodí pre niekoho, kto žije na odľahlejšom mieste na vidieku, bez častých návštev, a má veľký a extrémne bezpečný pozemok. Ideálne človek, ktorého práca mu umožňuje brať psa so sebou a zároveň tam nebude v kontakte s cudzími alebo neznámymi psami.
Psy obrích plemien majú nielen obrovský apetít, ale aj inú rovnováhu minerálov a vitamínov, ktorá podporuje odlišné potreby kĺbov a chrupaviek. Anatolský pastiersky pes je náchylný na nadúvanie a žalúdočné problémy; skúste podávať menšie a častejšie porcie, aby ste toto riziko minimalizovali.
Krátka a hustá srsť s podsadou poskytuje ochranu v najchladnejších zimách a najteplejších letách. Potrebuje kefovať raz alebo dvakrát týždenne a v období pĺznutia silne opadáva.
Anatolský ovčiak je starobylé plemeno pochádzajúce z typov mastifov a strážcov stád na Blízkom východe. Tento mohutný pes obrích rozmerov a atletickej postavy bol vyšľachtený na ochranu stád oviec a kôz pred dravými medveďmi a vlkmi a, samozrejme, aj zlodejmi. Sú to pôvodné psy strážiace dobytok v Turecku a dodnes ich možno vidieť pri práci s kočovníkmi, ktorí sa sťahujú za obživou a ďalšími zdrojmi, čo je proces zvaný „transhumance“, ktorý je zodpovedný za rozšírenie ľudskej aj psej genetiky v niektorých častiach sveta.
Vzhľadom na svoju veľkosť, ochranárske inštinkty a čas potrebný na výcvik a cvičenie je tento pes vhodný iba pre dospelých. Toto plemeno má v povahe nedôverovať cudzím ľuďom, preto je pre neho domov s mnohými návštevami alebo deťmi veľmi nevhodný. I keď sa pes všeobecne považuje za dôveryhodného domáceho maznáčika k deťom, vždy treba naučiť deti a psy spolu vychádzať a rešpektovať sa. Aj napriek tomu by však nikdy nemali zostať spolu osamote a dospelí by mali dohliadať na ich vzájomné interakcie.
Ide o obrie plemeno, ktoré potrebuje priestor a veľkú, mimoriadne bezpečne oplotenú záhradu. Pokiaľ záhrada susedí s inými pozemkami alebo verejnou cestou, odporúča sa dvojité oplotenie. Vhodnejšie je bývanie na odľahlom vidieku s priestorom pre výcvik.
Nepatria k plemenám, ktoré by obľubovali výcvik pre vlastnú potrebu, musia byť v mladosti veľmi dôkladne socializované k hospodárskym zvieratám, deťom, ostatným ľuďom a iným domácim maznáčikom, ale aj potom si zachovávajú svoje strážne inštinkty a podozrievavosť voči cudzím ľuďom. Poslúchnutie na privolanie by sa malo učiť a pravidelne trénovať rovnako ako chôdza v postroji a na vôdzke, a všetok výcvik musí prebiehať s použitím pozitívneho posilňovania – nie je to pes, ktorého by ste mohli šikanovať alebo zastrašovať, také metódy sa vám nebezpečne vypomstia!
