Pyrenejský ovčiak je štíhly atletický pes s dlhou alebo polodlhou srsťou, ktorý patrí medzi najmenšie plemená ovčiackych psov. Pod srsťou, ktorá sa vyskytuje v rôznych farbách vrátane fawn, sivej, blue merle, bridlicovomodrej alebo žíhanej, čiernej alebo čierno-bielej, sa skrýva stredne veľký pes, dobre osvalený, s bystrými očami a inteligentným výrazom.
Pri pyrenejskom ovčiakovi sa môže vyskytnúť: – Dysplázia bedrového kĺbu
Pyrenejský ovčiak je mimoriadne rozhodný, bystrý a inteligentný malý pes. Sú stavané na to, aby znášali drsné počasie a extrémny terén. Dokážu samostatne myslieť, aby zvládli veľké množstvo potenciálne panikáriacich oviec, ktoré ich prevyšujú až o 50 kg. I keď je tento pes fyzicky malý, je fyzicky aj psychicky veľmi odolný. Sú lojálne a citlivé k svojim majiteľom, k cudzím ľuďom sú podozrievavé a silne motivované sledovať pohyb, stádo a štekotom upozorňovať na nebezpečenstvo.
Ide o jedno z najstarších plemien Francúzska, pretože pyrenejský ovčiak, čiže Berger des Pyrenees pochádza z 19. storočia. Používal sa na pasenie a presun veľkých stád oviec v hornatých francúzskych Pyrenejách a do povedomia zvyšku sveta sa dostal počas prvej svetovej vojny, keď ho francúzska armáda používala ako obratné a rýchle psy. Na francúzskom vidieku sa s nimi možno stretnúť ako s ovčiackymi psami aj dnes, častejšie však nachádzajú svoje uplatnenie ako spoločenské psy. Prvý štandard plemena bol zverejnený v roku 1926 vo Francúzsku, ale vo Veľkej Británii je toto plemeno stále relatívne nové, pretože klub plemena bol založený až v roku 1992.
Pyrenejský ovčiacky pes potrebuje aktivitu, aspoň dve hodiny denne, ideálne s dostatkom voľného behania. Existuje veľa psích športov, ktoré pomôžu túto potrebu naplniť, vrátane agility, treiballu, flyballu, a dokonca to môže byť aj tanec pri hudbe. Nie je to plemeno pre gaučových povaľačov a rozmaznaných jedincov, ktorí sa vyhýbajú zlému počasiu. Nedostatočne vyťažený pyrenejský ovčiak môže byť veľmi hlasitý, deštruktívny a ťažko sa s ním žije.
Pyrenejské ovčiaky sa budú páčiť tým, ktorí majú radi pastierske plemená, ale chcú niečo s väčším ohňom a nezávislosťou. Tieto psy sú neuveriteľne učenlivé, čo však nemusí nutne znamenať jednoduchý výcvik! Budete musieť mať veľké skúsenosti s metódami výcviku s pozitívnym posilňovaním (a v niektorých prípadoch aj s budovaním psieho sebavedomia), viesť aktívny životný štýl, kde je dostatok času a priestoru pre pohyb a výchovu. V správnom domove bude skvelým spoločníkom v ekonomickej veľkosti. Najlepšie mu vyhovuje vidiecke a predmestské prostredie a bezdetné rodiny alebo so staršími deťmi.
Pyrenejský ovčiak potrebuje vyváženú stravu zahŕňajúcu všetky hlavné skupiny živín a neustály prísun čerstvej vody. Je tiež dôležité sledovať jeho telesnú kondíciu a udržiavať ju vo forme, kŕmiť aspoň dvakrát denne a v súlade s pokynmi na konkrétnom krmive.
Kefujte aspoň každý druhý deň a kontrolujte vankúšiky labiek, uši a bradu. Pyrenejský pes pĺzne v chuchvalcoch, pravidelnou starostlivosťou tomuto môžete predísť.
Pre rodiny, ktoré poznajú pracovité pastierske plemená, môže byť pyrenejský pes dobrým domácim maznáčikom, nie je však vhodný do domácností s malými deťmi. Pre staršie deti alebo tínedžerov so zvláštnym záujmom o výcvik to môže byť zábavný spoločník. Navzdory svojej skromnej veľkosti sa vôbec nehodí pre majiteľov, ktorí s nimi začínajú, alebo pre tých, ktorí nemajú mnoho času venovať sa výcviku a cvičeniu. I keď sú psy všeobecne považované za vhodných domácich maznáčikov k deťom, treba deti a psy naučiť vzájomnému rešpektu. Napriek tomu by nikdy nemali zostať spolu samy bez dohľadu dospelej osoby.
