Kuvas je veľké, mohutné plemeno s ušľachtilým výrazom a vzhľadom. Ich hustá dvojitá srsť je čisto biela a mierne zvlnená. Pri dospelých jedincoch tvorí srsť hustú hrivu alebo chocholček okolo krku a dlhú srsť na nohách a chvoste. Ide o hustú srsť odolnú proti poveternostným vplyvom, ktorá psa dobre izoluje.
Pri tomto plemene sa môže vyskytnúť:
– Dysplázia bedrových kĺbov.
– Dysplázia lakťov.
– Dilatácia žalúdka a volvulus.
Ide o strážne plemeno a s tým súvisí aj samostatné myslenie a ochota rozhodovať sa bez prispenia človeka. Kuvas je prirodzene ochranársky v okolí domova, podozrievavý voči cudzím ľuďom a ochotný robiť rýchle rozhodnutia, pri ktorých neváha zapojiť svoj hlas aj zuby. A tomu je nutné prispôsobiť aj jeho domov. Výcvik nie je jednoduchý, ťažko sa motivuje a rýchlo premýšľa. Potrebuje správne vedenie a vyhovujúce podmienky, inak môže dostať seba aj vás do problémov.
Psa typu maďarského kuvasa používali kočovní Maďari na ochranu stád pri presunoch medzi pastvinami aj pri pobyte v letných a zimných sídlach. Jeho ostatky možno vysledovať až k archeologickým nálezom z 9. storočia. Toto silné a mohutné plemeno pracovalo vo veľmi drsných podmienkach v horských oblastiach, preto sa vyvinula hustá, vetru a vode odolná srsť a ich húževnatosť. V 15. storočí sa plemeno dostalo do módy medzi šľachtou vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý šteňatá kuvasov dával ako kráľovské dary. Hlavnou úlohou plemena však zostala rola pracovitého strážcu stáda, ktorý je mierny k ovciam, ale divoký voči dravcom a cudzím ľuďom.
Je to veľký pes, ktorý sa potrebuje pohybovať, pretože bol vyšľachtený na stráženie hraníc, stád a odháňanie potenciálnych predátorov. Potrebuje dve hodiny pohybu denne, k tomu výcvik, hry a hlavolamy typu mentálna stimulácia – bez ohľadu na počasie!
Toto je naozaj špeciálny pes pre špeciálneho majiteľa – niekoho, kto žije na samote na vidieku, nemá návštevy a chová dobytok, ktorý potrebuje strážiť! Vzhľadom na to, že toto plemeno je určené na život so stádom, neviaže sa ľahko na ľudí a vždy bude myslieť samo za seba. Obstaranie tohto plemena by mali vážne zvážiť aj ľudia, ktorí už majú predchádzajúce skúsenosti so strážnymi psami hospodárskych zvierat.
Psy veľkých plemien majú nielen veľký apetít, ale tiež potrebujú iný pomer živín vrátane minerálov a vitamínov než psy menších plemien. Maďarský kuvas je náchylný na nadúvanie a žalúdočné problémy. Menší a častejší prísun jedla môžu pomôcť toto riziko minimalizovať.
Srsť kuvaského psa sa skladá z vlnenej podsady a hrubej vrchnej srsti. Okolo krku je „hriva“ z dlhších a hustejších chlpov, na zadnej strane nôh a na chvoste sú dlhšie chlpy (až 15 cm dlhé). Srsť by sa mala kefovať niekoľkokrát týždenne, ale pri pĺznutí sa odporúča kefovať denne, aby sa zvládlo obrovské množstvo vypadávajúcich chlpov. Nezabudnite po každej prechádzke skontrolovať labky a uši, či sa v nich nezachytili nejaké nečistoty, napríklad semená trávy.
Pes pre tých, ktorí žijú na odľahlých miestach s veľkými plochami extrémne dobre oplotených pozemkov. Pravdepodobne sa znesie so staršími deťmi, s ktorými vyrastal, pokiaľ dokáže dodržiavať pravidlá. Kuvas nemá rád cudzích ľudí a je príliš veľký a pomaly dospievajúci na to, aby sa hodil do domácnosti s malými deťmi. I keď sú psy väčšinou považované za vhodných maznáčikov k deťom, treba ich naučiť vzájomnému rešpektu. Napriek tomu by psy a malé deti nikdy nemali zostať spolu samy bez dozoru dospelej osoby.
Nejde o plemeno, ktoré by mohlo žiť kdekoľvek – vyžadujú si veľkú a extrémne dobre oplotenú záhradu, bez verejných cestičiek vedúcich okolo, inak budú v strese a neustále hliadkovať. Veľký dom s množstvom priestoru pre vysoké, silné plemeno na hranie, výcvik a sušenie po mokrých prechádzkach je nevyhnutné. Vzhľadom na ich veľkosť sa odporúča, aby sa až do dospelosti vyhýbali schodom. Vôbec sa nehodí pre život v meste, naopak, ideálne sú odľahlé vidiecke domy.
Sú to nezávislé a rýchlo mysliace psy, ktoré musíte veľa presviedčať pomocou bystrej motivácie a dôsledného výcviku, aby mali nejaký dôvod s vami spolupracovať. Pozitívne posilňovanie je cesta vpred, ale budete musieť tvrdo pracovať, iba ponúkanie odmien v podobe pochúťok pravdepodobne nebude stačiť. Zapojte do výcviku veľa pohybu, behania, skákania, stopovania, to by mohlo dobre fungovať. Majiteľ by si mal postupne vedieť získať jeho rešpekt a nadviazať so svojím psom pevné puto, inak sa budú rozhodovať sami!
