Lurcher je skôr typ než plemeno a na rozdiel od iných menovaných dizajnových krížencov existuje celý rad kombinácií plemien, ktoré vytvárajú lurchera. Lurcher je obvykle zmesou plemien sighthound a pastierskych plemien a/alebo plemien typu teriér. Lurcher môže byť priamym krížencom pastierskeho plemena a plemena teriéra, alebo môže byť krížencom „multiplemena“ – teda zmesou niekoľkých týchto plemien. Obvyklejšie je, že lurcher je kríženec viacerých plemien než prvokríženec. Jediným skutočne spoločným faktorom lurcherov je to, že by mali vyzerať ako vysoký, atletický pes príbuzný sighthoundom – ale aby sa pridala ďalšia záhada, nie všetky vysoké psy podobné sighthoundom sú lurcher – napríklad sighthound × sighthound je longdog!
Najčastejšími problémami býva odvolanie, koristnícky pud a krádeže potravy – všetky tieto problémy pramenia buď z neprimeraných očakávaní, alebo z nepochopenia toho, ako tieto psy premýšľajú. Treba dbať na to, aby ste od útleho veku trénovali pevné odvolanie (ale ani potom sa naň nespoliehajte). Naučiť psa, ktoré zvieratá treba ignorovať (mačky, ovce, srnčia zver atď.), je životne dôležité, a aj keď to môže byť náročné, je to možné – koniec koncov lurchery existujú vďaka potrebe cvičiteľného loveckého psa! Krádežiam potravy možno ľahko zabrániť tým, že jedlo jednoducho nenecháte bez dozoru.
Kto vie! Život s lurcherom bude pravdepodobne objaviteľskou cestou, pretože kríženie, a najmä kríženie viacerých plemien, bude mať za následok veľmi premenlivé povahové rysy. V rámci jedného vrhu šteniat od rodičov, ktorí sú samy prvokríženci, napríklad mamička kólia × chrt a otec saluki × jelení pes, je veľmi nepravdepodobné, že všetky šteňatá budú rovnomernou zmesou všetkých štyroch plemien. Obvykle sa niektoré budú podobať jednému, niektoré druhému, niektoré zmesou dvoch a tak ďalej – a to sa bude týkať povahy aj vzhľadu. Je preto veľmi dôležité, aby ste poznali chov nielen rodičov plánovaného šteňaťa, ale aj ich prarodičov. Nezaobstarávajte si lurchera, ak sa vám nepáči vrodená povaha jedného z rodičov/prarodičov!
Aby sme pochopili pôvod lurchera, treba porozumieť úlohe pracovného stavača v priebehu vekov. V čase vzniku lurchera (okolo 14. storočia) bolo vlastníctvo chrtov obmedzené na šľachtu, kráľovskú rodinu a šľachtu vlastniacu pôdu. Pre každého, kto nepatril do tejto elitnej kategórie, znamenalo vlastníctvo chrtov vlastne priznanie viny – pretože je zrejmé, že vlastníctvo „nelegálneho plemena“ znamená, že má človek vo zvyku pytliačiť zver (jelene, zajace, králiky) patriace majiteľom pozemkov.Trest za vlastníctvo takého psa mohol byť prísny a dosť vynaliezavý (obesenie, kastrácia, oslepenie, zašitie do srnčej kože a následný lov divokými psami), a preto bolo rozumné mať psy, ktoré boli učenlivé, ale zároveň chytré, rýchle a efektívne pri love – a ktoré mali zručnosti a telesnú stavbu loveckého psa, skrytú pod chlpatou srsťou pracovného ovčiackeho psa alebo psa na hnanie dobytka. Pôvodné lurchery teda vznikli nelegálnym stretnutím vypožičaného plemenného psa a akejkoľvek sučky poľnohospodárskeho psa, ktorá bola k dispozícii. Teraz, keď už nie je vlastníctvo sighthounda alebo lurchera nelegálne, netreba mať chlpatého, dobre maskovaného psa a lurchery preto vyzerajú omnoho viac príbuzní sighthoundom. Stále by to mal byť pes schopný počúvať pokyny psovoda, loviť zrakom a ochotný prinášať zver do ruky. Plemená loveckých psov sú vyšľachtené pre určitú prácu, ktorá sa v minulosti líšila v závislosti od druhu, ktorý lovili, a od prostredia, v ktorom lovili. Pes potrebný na prácu v zmiešanej svorke pachových psov, teriérov a fretiek v černičí a tŕnistom porastu je celkom iný než pes potrebný na sledovanie zveri na hladko obrábanej pastvine. Vysoký pes loví vyššiu korisť, ale zakopne a spadne, keď sa snaží zachytiť menšie, rýchlo kľučkujúce zviera – a tak boli lurchery cielene vyšľachtené na prácu, na ktorú ich majiteľ potreboval. Lurcherský pes je teda skutočne originálnym „dizajnovým“ psom – je navrhnutý tak, aby vyhovoval potrebám konkrétneho majiteľa, loviska a regiónu.
So šteňatami lurchera všetkých veľkostí a plemien cvičte opatrne a vyvarujte sa opakovaného behania po ťažkom teréne, do strmých kopcov a dolu schodmi. Pri dospelých psoch počítajte s 1 až 2 hodinami pohybu denne, pričom aspoň niekoľkokrát týždenne im poskytnite možnosť voľného výbehu v bezpečnom prostredí. Tento pes je stavaný na behanie a nezaistenie tejto potreby povedie k nešťastnému a vystresovanému psovi, čo môže vyústiť do problémov so správaním.
Treba mať silný zmysel pre humor a miernu povahu – tvrdou rukou z lurchera nedostanete to najlepšie! Potrebujete tiež chuť chodiť dlhé hodiny po krajine a poliach a mať aspoň základné znalosti o tom, aká zver kde žije a ako sa môže objavovať a správať, aby ste mohli psa vycvičiť a bezpečne zvládnuť. To skrátka nie je možné, ak nemáte poňatie o tom, v ktorom živom plote sa môže skrývať jeleň alebo v ktorom trse trávy v skutočnosti čupí zajac!
Strava psa plemena lurcher musí byť správne vyvážená a obsahovať všetky hlavné skupiny živín vrátane stáleho prísunu čerstvej vody. Je dôležité robiť pravidelné hodnotenie telesnej kondície, aby ste zaistili, že váš pes bude v ideálnej forme, a nezabudnite ho kŕmiť aspoň dvakrát denne a v súlade s kŕmnymi pokynmi jeho konkrétneho krmiva.
Hladkosrsté lurchery vyžadujú raz týždenne umytie handričkou a vyčesanie kože kefou s tuhými štetinami. Drôtosrsté a drsnosrsté psy budú potrebovať častejšiu starostlivosť. Pri niektorých sa môže vyvinúť hodvábna alebo vlnená srsť, ktorá sa ľahko zamotáva, preto sa denne starajte o srsť pomocou sponiek, kief a hrebeňov a zistite, ako sa srsť vášho psa správa. Niektorým lurcherom prospeje ručné vyčesanie raz až dvakrát ročne. Všetky psy by mali byť denne prezerané a skontrolované, či nemajú zranenia. Lurchery sú neuveriteľne dobré v tom, že si zranenie všimnú a nedajú to na sebe vidieť! Ak máte pochybnosti, pozrite si našu príručku o úprave psov a vyhľadajte profesionálneho ošetrovateľa!
Ak rešpektujeme pôvod lurcherov ako pracovného typu a tieto potreby sa vhodne naplňujú, potom môžu byť vynikajúcim rodinným psom. Pri niektorých kombináciách plemien a veľmi malých detí alebo starších krehkých ľudí však treba postupovať opatrne. Od žiadneho psa nemožno očakávať, že bude znášať zlé zaobchádzanie, a deti by mali byť pri akomkoľvek plemene alebo type vždy pod dohľadom.
