Írsky vlkodav je najvyšší zo všetkých psích plemien, ale je tiež elegantný a atletický. Tieto psy sú skutočné zlatíčka a budú si rozumieť s celou rodinou, pokiaľ je pre ich veľký vzrast dostatok priestoru.
Írsky vlkodav je priateľský a láskavý pes – skutočný nežný obor medzi psami. Šteniatka a mladé jedince však bývajú plné energie a dosť divoké, takže nemusia byť ideálnou voľbou pre rodiny s malými deťmi. S inými psami väčšinou vychádza dobre, hoci niektoré z nich môže jeho veľkosť zastrašiť.
Jeho impozantné rozmery znamenajú, že nie je vhodný pre každú domácnosť. No pre tých, ktorí mu dokážu zabezpečiť dostatok priestoru a starostlivosti, sa stáva oddaným a verným spoločníkom.
Írsky vlkodav je starobylé plemeno. Veľké vlčie psy sú na území Írska doložené už pred viac než 2 000 rokmi. Boli to psy kráľov a šľachticov a ich dejiny sú dlhé a fascinujúce – slúžili ako bojové psy (zrážali bojovníkov z koní a vozov) aj ako lovci vlkov. Posledný vlk bol v Írsku zabitý v roku 1786 a popularita plemena začala upadať, čo ešte zhoršil Veľký hladomor v 40. rokoch 19. storočia. Vďaka oddaným nadšencom sa však podarilo toto plemeno oživiť.
Psy obrích plemien majú obrovský apetít. Ťažia z rovnováhy minerálov a vitamínov, ktoré podporujú potrebu kĺbov a chrupaviek. Írsky vlkodav je náchylný na nadúvanie a žalúdočné problémy. Skúste ich kŕmiť častejšie menšími porciami, aby ste tieto riziká minimalizovali. Ak sa chcete o kŕmení svojho psa dozvedieť viac, pozrite sa na nášho praktického sprievodcu.
Drsná a hrubá srsť írskeho vlkodava je pomerne nenáročná na údržbu a vyžaduje kefovanie párkrát týždenne.
Írsky vlkodav môže byť skvelým psom do rodiny – je tichý a priateľský k všetkým a oddaný svojim majiteľom. Sú však príliš veľké na to, aby žili s malými deťmi – najmä preto, že môžu byť veľmi temperamentné počas dospievania. V rodine so staršími, rozumnými deťmi môžu byť perfektné – pokiaľ si všetci pamätajú, že pre tohto obrieho psa nie je nič mimo dosahu. Tradične správanie väčšiny psov okolo detí považujeme za pozitívne, napriek tomu treba všetky psy a deti naučiť, aby sa rešpektovali a vychádzali spolu, a boli teda vo vzájomnom bezpečí. Aj tak treba, aby psy a deti neboli ponechané spolu samy a na všetky interakcie medzi nimi dohliadal niekto dospelý.
