Chytrý a silný hamiltonov durič s lesklou, bohato značenou srsťou je stredne veľký až veľký stavač. Stavbou tela je o niečo dlhší než vysoký, má priliehavú, krátku, trojfarebnú srsť (čiernu, trieslovú a bielu), úhľadné tvrdé labky, hrdý vzhľad a vzpriamené držanie tela.
Pri tomto plemene sa môže vyskytnúť:
– Dysplázia bedrového kĺbu.
Hamiltonov durič je ostražitý, odhodlaný a nezávislý pes, ktorý však možno počúva človeka o niečo viac než jeho predkovia, a nie je to pes pre neskúsených alebo slaboduchých! Pokiaľ sa nudia, sú osamotené a bez dozoru, začnú byť hlasité a deštruktívne. Hamiltonov durič bude rád za domov, kde je stále niekto prítomný a kde nájde majiteľov, ktorí majú radi fell-running, Cani-X alebo pachové športy/hry. Pomerne dobre sa znášajú s deťmi, ale je to celkom veľký stavač, ktorý môže byť v mladosti hlučný a skákavý!
Hamiltonov durič je jedno z najobľúbenejších švédskych plemien duričov, ktoré koncom 19. storočia vyšľachtil jeden zo zakladateľov švédskeho kynologického klubu gróf Adolf Hamilton. Gróf Hamilton použil na vytvorenie svojho dokonalého plemena zmes populárnych duričov – najmä foxhounda, hariéra, holštajnského psa a heidebraka. Na rozdiel od väčšiny svojich predkov však hamiltonov durič nebol vyšľachtený pre prácu vo veľkej svorke. Namiesto toho boli vyšľachtené na použitie jednotlivo alebo vo dvojiciach, na naháňanie líšok a zajacov na postriežke. Prvýkrát bolo plemeno uznané v roku 1921, aj dnes však zostáva pomerne vzácnym plemenom s hŕstkou priaznivcov, ktorí sa snažia o jeho zachovanie.
Ide o psa, ktorý potrebuje minimálne dve hodiny pohybu denne vrátane výcviku, hier a pachových prác, aby bola jeho myseľ aktívna a naplnená. V dospelosti pomôžu hamiltonovho duriča zamestnať aktivity ako Cani-X, fell-running a behanie, pretože to nie je pes, ktorý by bol šťastný a spokojný s krátkou prechádzkou okolo bloku!
Predchádzajúce skúsenosti s loveckým psom sú nevyhnutné, ide o veľkého duriča vyšľachteného na hľadanie a lov zveri – pre majiteľa psa to znamená, že musí vedieť, kde sa zver nachádza a ako sa jej vyhnúť, a naučiť sa motivovať svojho duriča, aby ho počúval. Budete potrebovať veľkú zabezpečenú záhradu, vonkajší priestor a chuť tráviť veľa času cvičením psa. Výcvik je nutný, ale mal by prebiehať „za pochodu“, pretože tieto stavače nemajú rady opakované triky len tak pre nič za nič.
Strava vášho psa musí mať vyvážený pomer všetkých hlavných živín vrátane stáleho prísunu čerstvej vody. Je dôležité udržať psa v optimálnej telesnej kondícii, kŕmiť ho aspoň dvakrát denne a v súlade s pokynmi uvedenými na jeho konkrétnom krmive.
Hamiltonov durič má nenáročnú srsť. Stačí ju utrieť a raz za pár dní vykefovať, aby ste skontrolovali rany a škrabance, prípadne parazity. Nezabudnite prezrieť vankúšiky na labkách, ktoré môžu zachytiť semená trávy alebo piesok, a tiež vnútro uší.
I keď sú psy väčšinou považované za vhodných maznáčikov k deťom, treba ich naučiť vzájomnému rešpektu. Napriek tomu by psy a malé deti nikdy nemali zostať spolu samy bez dozoru dospelej osoby.
Hamiltonov durič je veľký, často zablatený a v mladosti hlučný pes, ktorý vyžaduje pomerne veľký domov a veľkú, veľmi bezpečne oplotenú záhradu. Nie je to pes do mesta, potrebuje prístup k mnohým prechádzkam v prírode a bezpečné miesta na behanie. Má sklony k hlasitosti, keď sa bojí, nudí alebo je ponechaný osamote, preto je preň vhodnejšie bývanie v menej obývaných oblastiach.
Hamiltonov durič je nezávisle zmýšľajúci pes, ktorý nemá rád rutinný výcvik. Potrebuje trpezlivého a chytrého trénera, ktorý bude pracovať s jeho vynikajúcou čuchovou schopnosťou a neuveriteľnou výdržou. Tréning spoľahlivého privolania je nutnosť, ale v neznámom prostredí bude bezpečnejšia dlhá vôdzka. Použitím pozitívneho posilňovania a citlivých, dôsledných metód sa z hamiltonovho duriča môže stať slušne vychovaný člen rodiny – inak majú sklony stať sa niečím ako búrlivým chuligánom!
