Ide o stredne veľkého, mohutného, ale napriek tomu elegantného psa. Jeho srsť je hladká, krátka a doberman nesie svoje telo s hrdosťou a možno ho prirovnať k plnokrvnému koňovi. Sú plné energie a chytrosti, čo z nich robí skvelých strážcov a úžasných kandidátov na policajné a vojenské pozície.
Doberman je pes, ktorý si vyžaduje dostatok mentálnej aj fyzickej aktivity. Ak je od mladého veku správne socializovaný s inými psami, zvieratami a deťmi, môže byť výborným rodinným spoločníkom. Vďaka svojej vernosti a náklonnosti k blízkym bude určite chrániť domov.
Často býva typickým „jednoosobovým“ psom – silnejšie sa viaže na jedného člena rodiny než na všetkých rovnako. Dobermani bývajú podozrievaví voči cudzincom – ľudským aj psím. Vzhľadom na svoju veľkosť, silu, temperament a strážne sklony nie sú vhodní pre neskúsených majiteľov ani pre ľudí, ktorí im nemôžu venovať dostatok času na výcvik a pohyb.
Doberman bol vytvorený s veľmi konkrétnym cieľom. Koncom 19. storočia bol nemecký výberca daní Louis Dobermann už unavený z lúpeží, ku ktorým dochádzalo, keď vyberal peniaze. Potreboval osobného ochrancu. Keďže bol aj riaditeľom miestneho útulku pre zvieratá, mal mnoho príležitostí na kríženie rôznych plemien, aby vytvoril psa, ktorý bude pôsobiť impozantne a zároveň bude účinným odstrašujúcim prostriedkom.
Bohužiaľ, Herr Dobermann bol lepší výberca daní než chovateľ, takže plemená, ktoré použil, nie sú úplne známe. Predpokladá sa, že medzi nimi boli nemecké pinče, rotvajlery, beauceroni a nemecké stavače. Hoci sú jeho začiatky nejasné, určite vytvoril pôsobivého a dnes veľmi obľúbeného psa.
Psy veľkých plemien majú nielen veľký apetít, ale tiež ťažia z rozmanitej rovnováhy živín vrátane minerálov a vitamínov, v porovnaní so psami menších plemien. Psy plemena doberman sú náchylné na nadúvanie a žalúdočné problémy. Menší, častejší prísun jedla môže toto riziko minimalizovať.
Dobermany vyžadujú veľmi málo starostlivosti o srsť. Odumreté alebo uvoľnené chlpy odstránite dobrým utretím gumovou rukavicou.
Zatiaľ čo doberman môže byť skvelým rodinným psom, ktorý je oddaný všetkým, sú všeobecne príliš veľké do rodiny s menšími deťmi a pri návšteve detí alebo ich rodičov môžu predstavovať problém. Takže je lepší do domova bez detí alebo so staršími rozumnými deťmi. Tradične správanie väčšiny psov okolo detí považujeme za pozitívne, napriek tomu treba všetky psy a deti naučiť, aby sa rešpektovali a vychádzali spolu, a boli teda vo vzájomnom bezpečí. Aj tak treba, aby psy a deti neboli ponechané spolu samy a na všetky interakcie medzi nimi dohliadal niekto dospelý.
