Chiweenie je jedným z menších dizajnových krížencov miniatúrneho jazvečíka a čivavy. A i keď je pomerne populárny v USA, stále to nie je bežne rozšírené plemeno. Rovnako ako pri všetkých zámerne chovaných krížencoch môže byť chiweenie prvotným krížencom (jazvečíka s čivavou), môže byť potomkom spätného kríženia chiweenie s jedným z pôvodných plemien (s cieľom posilniť osobnosť daného plemena) alebo môžu byť obaja jeho rodičia chiweenie. Preto veľkosť, tvar, farba a typ srsti sa môžu pri každom jedincovi značne líšiť. V prípade chiweenie o to viac, že existujú tri varianty miniatúrneho jazvečíka (hladkosrstý, dlhosrstý a drsnosrstý) a pri čivave to môže byť hladkosrstý či dlhosrstý variant.
Krížence môžu byť predisponované na rôzne choroby v závislosti od toho, ktoré plemeno v nich prevažuje. Chiweenie bude mať pravdepodobne menej problémov s chrbticou než miniatúrny jazvečík, pretože krížením s čivavou bude dosiahnutá kratšia chrbtica. Pre viac informácií o zdravotných problémoch, ktoré môžu postihnúť tohto kríženca, navštívte stránky plemena miniatúrny jazvečík a čivava.
Ako pri väčšine krížencov závisí osobnosť chviweenie od rodičov a spôsobu ich chovu a výchovy, ale ako čivava, tak jazvečík sú láskyplní spoločníci, ktorí sú úzko prepojení so svojím majiteľom. Osobnosť chviweenie sa zdá byť konzistentnejšia, pokiaľ ide o prvotného kríženca (F1). Pretože pokiaľ sa línia postupne kríži, môžu byť spätne vyšľachtené k jednému z pôvodných plemien (a posilniť tak osobnosť jazvečíka alebo čivavy) alebo sa pokračuje v chove iba s chiweenie – v takom prípade je temperament menej predvídateľný (a môže nastať problém s príbuzenskou plemenitbou). Zodpovední chovatelia by mali dbať na zdravie rovnako ako na chov, a preto je výber chovateľa taký dôležitý. Dobre vychovaný chiweenie by mal byť spoločenský a a sebavedomý, nemal by byť nervózny, plachý alebo bojazlivý a nikdy agresívny.
Chiweenie vznikol koncom 90. rokov 20. storočia v Severnej Amerike vďaka snahe chovateľov vyvinúť malého spoločenského psa, ktorý by sa hodil do každej rodiny bez ohľadu na to, kde žije, a zároveň nebojoval s niektorými problémami jazvečíkov, ako je dlhé telo. Aby sme lepšie pochopili osobnosť chiweenie, treba poznať pôvodné plemená, z ktorých pochádza. Čo sa vzhľadu, správania a temperamentu týka, cheweenie môžu byť akoukoľvek kombináciou oboch týchto plemien. Jazvečík je klasifikovaný ako honecký pes, čo je dôsledok chybného prekladu nemeckého slova „hund“. Toto plemeno však bolo stvorené na to, aby lovilo v norách, takže technicky vzaté je to teriér! Ich meno znamená „jazvečí pes“, čo napovedá, akú korisť majú loviť a aké nebojácne musia byť, aby sa za ňou vydali do nory. Prvé zmienky o jazvečíkovi pochádzajú z roku 1735, aj keď sa predpokladá, že existoval už dávno pred tým a v určitých obdobiach svojej histórie bol okrem iného krížený s francúzskymi basetmi. Len čo sa dostali do Anglicka, selektívnym šľachtením vznikol dlhší, nižší a uhladenejší pes a našli si obľubu u šľachty, niekoľko ich vlastnila aj kráľovná Viktória. Pre potreby lovu sa začalo so selektívnym šľachtením menších jedincov, ktoré by sa vošli aj do králičej nory. Vznikol tak ešte menší pes s užším hrudníkom. Prvé miniatúrne jazvečíky sa do Anglicka dostali v roku 1909. Existujú najrôznejšie názory na to, odkiaľ sa vzala srsť dlhosrstých a drôtosrstých plemien (vrátane kríženia so setrami alebo španielmi alebo kríženia s írskymi teriérmi či škótskymi teriérmi), a zdá sa, že každému typu srsti zodpovedá iný temperament, pričom niektorí tvrdia, že dlhosrsté sú pokojnejšie a drôtosrsté zas aktívnejšie. Čivava je pôvodom z Mexika a patrí medzi najmenšie a najobľúbenejšie plemená všetkých čias. Navzdory svojej popularite sa toho však o jeho histórii veľa nevie. Niektorí veria, že pochádza z aztéckeho obdobia, kde robili spoločnosť vysoko urodzeným ľuďom. Podľa legendy mali byť pochovávané so svojimi majiteľmi, aby im ukázali cestu do posmrtného života. Iní sa domnievajú, že toto plemeno vzniklo až v stredoveku krížením španielskych lapdogov s existujúcimi malými plemenami. Ďalšia teória tvrdí, že na vzniku čivavy má podiel čínsky chocholatý pes, čo by vysvetľovalo dlhosrstý variant. Jedno je isté, v 19. storočí boli v Mexiku veľmi obľúbené, čo sa rozšírilo aj medzi amerických návštevníkov, ktorí si čivavu odvážali domov na pamiatku. V roku 1923 bol založený americký klub chovateľov čiváv.
Chiweenie bude stačiť polhodinová prechádzka denne (v postroji), pokiaľ potom bude mať dostatok interakcie so svojím majiteľom vrátane hier. Všetko cvičenie však treba robiť opatrne, pretože ide o drobného psa, ktorý nedokáže chodiť rýchlo a môže sa ľahko vyľakať a byť zranený inými psami.
Ideálni majitelia budú pripravení na to, že ich šteňa nebude vyzerať tak, ako si predstavovali – taká je realita kríženia dvoch veľmi odlišných plemien. Mali by ste si byť istí, že sa vám páčia vlastnosti oboch rodičovských plemien a že ste pripravení na všetky eventuality, pokiaľ ide o vzhľad a povahu. Rovnako ako pri všetkých malých plemenách buďte pripravení chrániť svojho krehkého psa pred nástrahami sveta, rušnými chodníkmi, hlučnými deťmi a väčšími psami, aby sme menovali aspoň niektorých z nich. Ide o spoločenské plemeno, takže im samota nerobí dobre a potrebujú, aby bol väčšinu času niekto doma.
Psy malých plemien majú rýchly metabolizmus, čo znamená, že spaľujú energiu vysokou rýchlosťou. Majú však malé žalúdky, preto musia jesť málo a častejšie. Krmivá pre malé plemená sú špeciálne navrhnuté so zodpovedajúcim množstvom hlavných živín, a menšia veľkosť granúl vyhovuje malej papuli, podporuje žuvanie a tým zlepšuje trávenie. Je dôležité udržiavať psa v optimálnej kondícii a kŕmiť ho aspoň dvakrát denne a v súlade s pokynmi na jeho konkrétnom krmive.
Srsť chiweenie môže byť akákoľvek od krátkej cez dlhú až po drsnú – alebo čokoľvek medzi tým. Porozprávajte sa s chovateľom alebo nájdite dobrý psí salón, kde vám so starostlivosťou o srsť pomôžu alebo vás to naučia. Nástroje a pomôcky na úpravu vyberajte s ohľadom na takého malého psa.
