Nemecký boxer je stredne veľký, veľmi svalnatý, robustný a s hlbokým hrudníkom. Majú krátku papuľu a mierne vystúpenú bradu.
Boxer si zachováva šteňací temperament po celý život, čo z neho robí poriadnu výzvu! Je energický, silný a verný – výborný rodinný pes pre dospelých aj deti. Môže však byť dosť divoký, a preto nemusí byť ideálny do domácnosti s veľmi malými deťmi alebo tam, kde majitelia nemajú dostatok času venovať mu pozornosť a zabezpečiť mu dostatok pohybu – boxer sa totiž veľmi rýchlo začne nudiť.
Je nebojácny a sebavedomý, nepúšťa sa do konfliktov bez dôvodu, no v prípade potreby sa vie výborne brániť. Neznáša samotu – ak zostáva doma sám príliš dlho, môže sa cítiť úzkostlivo a prejaviť to deštruktívnym správaním.
Krajina pôvodu: Nemecko
Predkami tohto dnes už veľmi známeho plemena boli nemecký Bullenbeisser a anglický buldog – a istý čas bolo toto plemeno známe aj ako „nemecký buldog“. Bullenbeisser bol obávaný lovecký pes, ktorý dokázal uloviť jeleňa, diviaka, a dokonca aj medveďa – pričom korisť držal za ňufák, kým nedorazili poľovníci.
Koncom 19. storočia sa však začali uprednostňovať rýchlejšie a ľahšie psy pred silnými, a tak sa plemeno zmenšilo. Následne bolo skrížené s anglickým buldogom a tak vznikol dnešný boxer.
Psy veľkých plemien majú nielen veľký apetít, ale tiež ťažia z rozmanitej rovnováhy živín vrátane minerálov a vitamínov, v porovnaní so psami menších plemien. Psy plemena nemecký boxer sú náchylné na nadúvanie a žalúdočné problémy. Menší, častejší prísun jedla môže toto riziko minimalizovať.
Srsť nemeckého boxera sa ľahko udržuje v čistote, pretože je veľmi krátka. Pre udržanie srsti v dobrom stave možno raz za čas použiť gumovú rukavicu na starostlivosť o srsť. Akékoľvek vrásky na nose treba udržiavať čisté a suché.
Nemecké boxery sú skvelé psy do rodiny, pretože sú oddané všetkým a sú vynikajúce s deťmi. Pre menšie deti však môžu byť príliš búrlivé, a preto sú vhodnejšie do rodiny so staršími deťmi. Tradične správanie väčšiny psov okolo detí považujeme za pozitívne, napriek tomu treba všetky psy a deti naučiť, aby sa rešpektovali a vychádzali spolu, a boli teda vo vzájomnom bezpečí. Aj tak treba, aby psy a deti neboli ponechané spolu samy a na všetky interakcie medzi nimi dohliadal niekto dospelý.
