Belgický ovčiak tervueren je dlhosrstý, stredne veľký pes atletickej postavy. Je hranatého vzhľadu s ostro inteligentnou tvárou, vztýčenými ušami a bdelým výrazom. Tervueren sa často zamieňa za dlhosrstého nemeckého ovčiaka, oproti nemu je však omnoho ľahšej, dravšej postavy s elegantnou hlavou.
Tervueren je láskyplný a oddaný spoločník, ktorý bude chrániť svoj domov a rodinu. Rovnako ako pri všetkých plemenách so strážnym inštinktom, nie je vhodné tieto sklony podporovať už v mladom veku – mohli by sa totiž začať prejavovať aj v nevhodných situáciách. Ich prirodzený strážny inštinkt sa prejaví vtedy, keď to bude skutočne potrebné.
Tervueren sa učí veľmi rýchlo.
Belgický ovčiak existuje v štyroch varietách: Laekenois, Tervueren, Groenendael a Malinois – pomenovaných podľa oblastí v Belgicku, z ktorých pochádzajú. Tervueren je najbližší k variety Groenendael.
Predpokladá sa, že dvaja „plavohnedí dlhosrstí“ pastierski psi s čiernymi končekmi srsti boli skrížení a jedno z potomkov bolo ďalej krížené so zakladateľskou líniou Groenendaela. Tento vrh sa stal základom variety Tervueren.
V 40. rokoch 20. storočia plemeno takmer úplne zaniklo, no v 50. rokoch sa oň znovu prejavil záujem a začalo sa obnovovať.
Psy veľkých plemien majú nielen veľký apetít, ale tiež ťažia z rozmanitej rovnováhy živín vrátane minerálov a vitamínov, v porovnaní so psami menších plemien.
Tervueren je dlhosrstý pes, ktorého srsť potrebuje dostatočné množstvo starostlivosti. Majú dlhú, rovnú a bohatú srsť s extrémne hustou podsadou. Táto podsada pĺzne dvakrát ročne pri sučkách, pri psoch všeobecne raz ročne. Po prechádzkach skontrolujte nohy, labky a uši, či v nich nie sú nečistoty.
Skvelým psom do pokojnej rodiny so staršími deťmi alebo bez detí, ktoré majú čas venovať sa výcviku psa ako koníčku a, samozrejme, dlhým prechádzkam. Pravdepodobne je až príliš ostražitý a citlivý pre rušné domácnosti s veľmi malými deťmi alebo neustálym prúdom návštevníkov. Tradične správanie väčšiny psov okolo detí považujeme za pozitívne, napriek tomu treba všetky psy a deti naučiť, aby sa rešpektovali a vychádzali spolu, a boli teda vo vzájomnom bezpečí. Aj tak treba, aby psy a deti neboli ponechané spolu samy a na všetky interakcie medzi nimi dohliadal niekto dospelý.
