Austrálske teriéry sa líšia od niektorých iných teriérov tým, že majú v pomere k ich výške dlhý krk a chrbát. Ich srsť je tvrdá a rovná hore a kratšia a mäkšia naspodku.
Všeobecne zdravé plemeno, pri ktorom sa však môže vyskytnúť:
– Legg-Perthesova choroba.
– Luxácia pately.
– Diabetes mellitus, čo je stav, keď sa pri psoch vyvinie veľmi vysoká hladina cukru, pretože neprodukujú normálne množstvo inzulínu.
Priateľský a spoločenský austrálsky teriér sa rád páči a užíva si ľudskú pozornosť a chválu. Preto sa väčšinou tak ľahko cvičí – na rozdiel od niektorých iných teriérov! Sú fixované na svojho majiteľa a nerady zostávajú samy. Aj keď nejde o agresívne plemeno, dokážu sa v prípade napadnutia iným psom brániť. Nie je to žiadny zhovorčivý pes, ale ani tichý, a ak uzná, že to okolnosti vyžadujú, bude štekať – či už to treba, alebo nie!
Denne potrebujú asi hodinu pohybu, ale zvládnu aj viac – veď tento pes bol pracovný teriér aj spoločník! Budú si užívať prechádzky aj hry špecifické pre teriéry, rovnako ako výcvik agility a ďalšie športy, pretože sú múdre a učenlivé.
Malý divý austrálsky teriér potrebuje majiteľa, ktorý dokáže zmierniť jeho temperament s pokojom a rozvahou. Niekoho, koho baví trénovať, má veľa energie a miluje poriadne dlhé prechádzky. Určité predchádzajúce skúsenosti s teriérmi sú výhodou a ideálny by bol majiteľ, ktorý trávi väčšinu času doma alebo môže brať svojho maznáčika so sebou.
Malé psy majú rýchly metabolizmus, čo znamená, že spaľujú energiu vysokou rýchlosťou, ich malý žalúdok teda musí jesť málo, ale často. Krmivá pre malé plemená sú špeciálne navrhnuté so zodpovedajúcim množstvom dôležitých živín a menšími veľkosťami granúl, aby vyhovovali menšej papuľke. To tiež podporuje žuvanie a zlepšuje trávenie.
Austrálsky teriér v špičkovej kondícii pĺzne veľmi málo. Jeho asi 6,35 cm dlhá srsť je odolná proti poveternostným vplyvom a ľahko sa upravuje. Podsada je krátka a mäkká. Mali by sa kefovať a česať aspoň raz týždenne a uši by sa mali kontrolovať, či v nich nie sú chlpy, ktoré by mohli upchávať zvukovody. V prípade potreby sa srsť vytrháva, nie strihá, a to by mal robiť niekto skúsený – alebo by vám mal chovateľ ukázať, ako sa to robí.
Odolné plemeno austrálskeho teriéra vzniklo na začiatku 19. storočia pre prácu v drsných podmienkach, lov hadov a hlodavcov na rančoch a v zlatých baniach a ako univerzálny poľnohospodársky pes. Plemeno vzniklo zo širokej kombinácie teriérov dovezených zo severného Anglicka a Škótska – vrátane dandie dinmonta, skye, škótskeho, írskeho a yorkshirského teriéra. Výsledkom bol tento malý, huňatý a húževnatý psík, ktorého prvý chovateľský klub bol založený v roku 1887 v Austrálii a do Veľkej Británie sa dostal okolo roku 1933.
Austrálsky teriér môže byť dobrý psom do rodiny so staršími, rozumnými deťmi, ktorým sa páči povaha teriéra. V mladej rodine s malými deťmi by mohol byť príliš rozrušený veľkým hlukom a pohybom. I keď sa pes všeobecne považuje za vhodného domáceho maznáčika k deťom, vždy treba naučiť deti a psy spolu vychádzať a rešpektovať sa. Aj napriek tomu by však nikdy nemali zostať spolu osamote a dospelí by mali dohliadať na ich vzájomné interakcie.
Austrálsky teriér nepotrebuje mnoho miesta, aj keď ocení záhradu, kde môže oňuchávať, preskúmavať a hrabať! Oplotenie musí byť bezpečné, pretože austrálsky teriér sa môže pretlačiť malými priestormi a tiež tunelom pod plotmi.
Austrálsky teriér sa cvičí ľahšie než mnoho iných teriérov a s majiteľom, ktorý dokáže tohto malého psa motivovať metódou odmeňovania, môže dosiahnuť vysoký štandard výcviku – a bude si to veľmi užívať. Dávajte pozor na mačky a malých chlpáčov.
