Aljašský malamut, vzhľadovo podobný vlčiemu plemenu, je veľké, impozantné plemeno psa, ktoré má typické vlastnosti nemeckého špica – chvost je často stočený nad chrbtom, má veľmi hustú srsť, vztýčené uši a klinovitú hlavu.
Malamut je láskavý, priateľský pes, oddaný svojej rodine, no nie je ideálnym plemenom pre úplného začiatočníka, pretože môže byť náročný na chov. Okrem takmer neukojiteľnej potreby behať miluje aj hrabanie, vytie, často sa dokáže dostať z akéhokoľvek oplotenia a môže mať silný lovecký pud na malé chlpaté zvieratá – či už ide o veveričky, mačky alebo aj malých psov. Pre majiteľov, ktorí mu rozumejú a dokážu mu poskytnúť to, čo potrebuje k šťastnému a zdravému životu, je však výnimočným a spoločníkom.
Aljašský malamut patrí medzi najstaršie a najsilnejšie severské ťažné plemená. Bol miláčikom kmeňa Mahlemutov na Aljaške, podľa ktorých dostal svoje meno. Hoci nie je úplne jasné, ako je plemeno staré, existujú dôkazy o tom, že v Aljaške pracovalo už pred viac ako 5000 rokmi.
Ich veľkosť, sila a vytrvalosť im umožňovali ťahať ťažké náklady – tím psov dokázal prepraviť až pol tony na veľké vzdialenosti v náročnom teréne. Keď nepracovali ako ťažné psy, slúžili ako strážcovia dobytka a pomáhali pri love losov a medveďov.
Psy veľkých plemien majú nielen veľký apetít, ale tiež ťažia z rozmanitej rovnováhy živín vrátane minerálov a vitamínov, v porovnaní so psami menších plemien. Psy plemena aljašský malamut sú náchylné na nadúvanie a žalúdočné problémy. Menší, častejší prísun jedla môže toto riziko minimalizovať.
S hustou podsadou, ktorá môže byť hlboká až päť centimetrov, spolu s hustou, hrubou ochrannou srsťou navrchu je aljašský malamut dobre chránený pred nepriaznivým a drsným počasím. V centrálne vykurovanom dome však bude dochádzať k značnému pĺznutiu! Každodenné kefovanie vám pomôže zachytiť veľa vypadaných chlpov, ale ak žijete s aljašským malamutom, chlpov sa vo svojom domove len tak nezbavíte.
Aljašské malamuty môžu šťastne žiť v domove s deťmi, ak sú s nimi od raného veku dobre socializované, ale ako pri každom veľkom psovi treba dbať na opatrnosť. Tradične správanie väčšiny psov okolo detí považujeme za pozitívne, napriek tomu treba všetky psy a deti naučiť, aby sa rešpektovali a vychádzali spolu, a boli teda vo vzájomnom bezpečí. Aj tak treba, aby psy a deti neboli ponechané spolu samy a na všetky interakcie medzi nimi dohliadal niekto dospelý.
